Z HISTÓRIE SPOUKU ZÁHORÁKÚ
„Jak je krásné miuovat, jak je krásne žit,
ale najkrajší je rodnému Záhorí vjerní bit“
Toto viznáňí k rodnému Záhorú nadchuo aj pár nadšencú ze Záhorá, kerí už roki žili v Bratislavje. Povidali si, že: „Ked dokopi huavi dáme, aj co sa nedá, rozmotáme!“ Tak si v roku 1969 zauožili SPOUEK ZÁHORÁKÚ, kerého hlavní úloha biua hned na začátku usporádat záhoráckí bál. Viprovokovali ich k temu bratislavskí záhoráckí taxikári, kerí Tona a Karola Baláža osuovili: „Reku, Tónku, ked majú svoje bále tu v PKO Víchodňári, Oravci, Brezované, Zvolenčané, tak aj mi, Záhoráci, sceme mjet bál. Máme dobré muziki, aj pjesnički máme pjekné, a ked sa ti naše dzívčence oblečú do tích našich pjekních krojú a čepcú, tak ukážeme tím Bratislavčanom, co šecko pjekné máme u nás doma“. Tak sa aj stauo a první BÁL ZÁHORÁKÚ biu už 28. februára 1970 v kavárňi hotela Tatra. Vihrávaua Rozmarná kapela Lojzka Sokola ze Sekúl. Tonek Baláž spívau s Gitkú Magulovú a též moderovau. Veseué viprávjení mjeu Stríc Francek Pagáček – Karol Baláž. Ludé sa ciskli na parkeťe jak haringi. Pasovali aj richtára Záhorákú, to biu predceda JRD z Mástu Fera Kubrický. Zvolili aj Dzívča Záhorá, to biua zas Kvjetka z Mariatálu, pjekná jak pivoňka. Biua aj tombola – Dary Záhorá v keréj nechibjeua aj púdruša grincajchu a zelé. Tancovauo sa až do rána bíueho, šak sa pridali aj zvjedavci, co došli z Tatru Kabaretu. Chír o báli biu hrubí, tak ZÁHORÁKOM, kerí žijú v mjesce, slúbili, že o rok ten fašangoví bál isce spraví! Odtedi sa konau Bál Záhorákú každí rok v PKO až do roku 2010. Otad nás vihnali ked sa začali pokúšat búrat budovu noví majitelé. V roku 2011 sme mjeli bál ve Starej Tržnici ve stredze starého mjesta Bratislavi s její úžasní konštrukcijú hlavního sálu ešte z 19. storočá. Od roku 2012 sa nám podarili robit naše bále v hoteli Bonbón v Petržalce. Dúfajme, že nám to vidrží…
Tak teda vitajte na našej stránce šeci Záhoráci, vzácní hoscé, aj vi, paštekári a chalupári, a ked ste cícící lúdé, tak sa dobre pri čítaní cícte a bavte!
ZE ZÁHORÁ SAMÍ SLÁVNÍ LUDÉ ZEŠLI, BEZ NICH BI SA V BRATISLAVJE NEOBEŠLI.
Proto aj na našich báloch sme dicki pasovali za RICHTÁRÚ ZÁHORÁKÚ, ludzí, co něco vjedzá.
Richtárama Spouku Záhorákú bili:
František Kubrický z Mástu v rokoch 1969 – 1970,
to biu predseda družstva,
Ján Želibský z Jabloňového v r. 1971 – 1972,
to biu národní umjelec, akademickí malér, profesor,
Dr. Janko Blaho, rodák ze Skalice v r. 1973 – 1978,
národní umjelec, sólista operi SND,
Ladislav Slovák z Veľkých Levár v r. 1979 – 2000,
národní umjelec, šéfdirigent Slovenskej filharmónie, profesór,
Ing. Cyril Moravčík rodák z Jakubova v r. 2001 – 2004,
predseda Zväzu družstevných roľníkov,
Pavel Havlíček rodák ze Šaštína – Strážú v roku 2005, novinár,
Mária Kráľovičová rodáčka z Čárú od roku 2006 až roku 2014 biua richtárkú Záhorákú, národní umjelkiňa, členka činohri SND,
Toňi Gúth rodák z Levárek je richtárem od roku 2015. Robí jak dochtor na Kramároch, profesor na rehabilitácii, vidavatel a spisovatel.
Leo Danihelis, biu čestňí richtár a aj prezident Svjetového kongresu Slovákú
Tonek Baláž z Hoštetna biu za roki 1969 až 2015 furt notárius – vícerichtár
V decembri 2016 dotĺklo srdce Tonka Baláža – vzácneho človeka, nielen herca, ale ako ho vidíme dnes hlavne všestranne spoločensky angažovaného človeka – hrdo sa hlásiaceho najmä k svojmu rodisku, svojmu Hochštetnu, ku svojmu regiónu – k Záhoriu. Na tomto poli vykonal veľa záslužnej činnosti, ktorá si i dnes, keď sa s ním lúčime, zaslúži pozornosť a uznanie.
Tonko Baláž bol iniciátorom založenia spomínaného Spolku Záhorákov v Bratislave. Tono bol od začiatku celých tých 48 rokov dušou tohto spolku. Na čele spolku sa striedali významné osobnosti – operný spevák dr. Janko Blaho, akademický maliar Ján Želibský, dirigent Ladislav Slovák, herečka Marína Kráľovičová a ďalší – a on vždy stál pri ich boku, on bol výkonným činiteľom, vicerichtárom. Možno sa nad týmto titulom i pousmejete, áno je v tom i trocha recesie, ale aj úcta k našej histórii. Pripravoval scenáre na tradičné bály v PKO v Bratislave, bol obyčajne moderátorom bálu, zvyčajne ich aj konferoval a obohacoval záhoráckymi melódiami. Z každého jeho vystúpenia bolo cítiť lásku k svojej domovine, nadchýňal ľudí duchom Záhoria.Všetko robil s plným nasadením, zanietením a vášňou.
V obciach Záhoria uskutočnil množstvo rozmanitých umeleckých podujatí, inscenovaných zvyčajne v zábavnom tóne, často na rôznych slávnostiach, dožinkách a iných príležitostných podujatiach – zvyčajne ako konferenciér, sršiaci ľudovým humorom, a ako spevák s krásnym hlasom a záhoráckymi pesničkami. Rád účinkoval so svojim bratom Karolom, ktorý vytváral postavu ľudového rozprávača. Bol tvorcom programu nazvaného Záhoráci Záhorákom – s umelcami, rodákmi so Záhoria, ktorý od konca 50. rokov minulého storočia uviedol vo viacerých obciach Záhoria.
Podielal sa aj na organizácii plánovaného 48. Bálu Záhorákú – jeho posledná otázka než večer pred svojím odchodom zaspal, bola smerovaná na manželku: “Zabezpečila si šerpu pre richtára na bál?”