Aktivity

Recenzia na Vianočku od P. Dinka – recenzia autobiografického románu Tonka Gútha

Som veľmi rád, že sa môžem zúčastniť na prezentácii a uvedení knihy – autobiografického románu Tonka Gútha, môjho vzácneho priateľa, s názvom Keď je nedeľa, musíme mať vianočku – do života. Už aj preto, že som Záhorák a že jeho knihu pokladám za vôbec najlepšiu, akú som čítal o našom rodnom kraji v záhoráckom nárečí, v tomto prípade v malolevárskom nárečí. Symbolizuje to jeho hlboký príklon k rodným Malým Levárom, k našej lokálnej a regionálnej identite, k bohatstvu a hodnotám, ktoré nám zanechali naši predkovia. Tonko nám iba pripomína, že v dnešnom svete – zahlteným módnym chválením sa cudzím perím, nesmieme zabúdať na náš duchovný skvost – nárečie, naopak, treba ho chrániť a zveľaďovať, aby jeho krása a nenapodobiteľnosť nezanikli. Evokuje to vo mne spomienky našich literárnych velikánov, takpovediac prvolezcov po hrdom štíte slovenčiny –   Jozefa Ignáca Bajzu, ktorý svoj román René mládenca príhody a skúsenosti napísal ešte nárečovým jazykom podľa vlastných, ešte nesystémových pravidiel, a to tak, aby mu porozumel pospolitý ľud, resp. Juraja Fándlyho, ktorý písal už v bernolákovčine založenej na západoslovenských nárečiach.

Áno, Anton Gúth je hľadač a objavovateľ vlastných koreňov, svojou knihou výrazne prispieva k rozširovaniu a prehlbovaniu obrazu genia loci rodnej obce Malé Leváre, obohacuje tvorivý kapitál jej obyvateľov, historicky kultivuje miesto, odkiaľ pochádzajú, miesto, z ktorého „štartujeme“ do sveta a s ktorým zostávame špecifickým spôsobom trvalo spojení, životne i vnútorne spätí, teda aj oplodňovaní. Zároveň poukazuje na mnohé dôležité sociálne, civilizačné, kultúrno-politické aspekty, odhaľuje svedectvá zachované v individuálnej kolektívnej pamäti Malolevárčanov a oživuje tak širšiu kultúrnu pamäť, ktorá nadobúda dôležitosť aj v hľadaní a  umocňovaní podstaty a koloritu ich života.

Prof. MUDr.. Anton Gúth, CSc., prednosta Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia NsP akademika L. Dérera v Bratislave, vynikajúci lekár a pedagóg, autor 120 odborných článkov, 30 odborných kníh (založil a vedie časopis Rehabilitácia), svojou výraznou dvojdomosťou, vnútornou previazanosťou profesie s kultúrno-estetickými hodnotami, s hlbokým ponorom do slovenských národných tradícií a histórie i regionálnej identity, predstavuje v dnešnom  roztrieštenom čase a priestore výsostne renesančného človeka s pevne ukotvenými morálnymi kvalitami. [čítať viac…]

ZMRŇENÍ ČERT Zástupcové Spouku Záhorákú sa zúčastňili predstaveňá Zmrňení čert od Siarheja Kovaľova, do Záhoráčščini upraviu Jožka Moravčík. Záhorácké divadlo ho prezentovauo v Zrkadlovém háji, v Petržalce. Po predstavení, ked herci žali obrovskí aplaus, pridau sa ke gratulantom s kiťicú aj Tonek Baláž, kerí gratulovau pred obecenstvem rovno na javišťi ménem ceuého Spouku Záhorákú k perfektňímu úspjechu. (Zrkadlový Háj, Bratislava-Petržalka, 31.3.2011)

Čo znamená slovo Zmrňený? Je to špeciálny polozabudnutý záhorácky výraz, ktorý sa používa častejšie na južnom Záhorí a znamená pravdepodobne nepodarený, pokazený, alebo ešte niečo iné vulgárnejšie. Každopádne „Do mrňe!“ je výraz, ktorým si môžeme na verejnosti uľaviť bez toho, aby sme vzbudili pohoršenie.

Viete naším čitateľom povedať niečo bližšie o tvorcoch hry? Jožka Moravčíka hádam predstavovať nemusím. S bratom Štefanom upravili do záhoráčtiny Tajovského Ženský zákon a už trinástu sezónu im ho hrajú v SND. Jozef okrem iného vydal aj  knihy básní Hakáčové víno a Hakáčové husle a naše divadlo úspešne započalo svoju činnosť s jeho záhoráckou úpravou Rómea a Júlie. Natália Kiseľová-Korina je docentkou na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Bieloruský autor Siarhej Kovaľov je profesorom filozofie a pôsobí momentálne na univerzite v poľskom Lubline. Všetci traja títo autori sa zúčastnia našej premiéry a bude to pre nás veľká  česť. Pre pána Kovaľova sme pripravili krátky relaxačný pobyt v kúpeľoch Smrdáky a výlety do okolia. Chceme ho oboznámiť s naším krásnym Záhorím a na krátko zavíta aj do Bratislavy.

Prečo je  bieloruská hra vo vašej interpretácii situovaná práve k nám na Záhorie?
To by ste sa mali spýtať Jozefa Moravčíka. Spomínal myslím, že Bielorusko má so Záhorím podobný geografický ráz krajiny a vraj aj u ľudských pováh by sa tiež našli podobné črty. Každopádne také fiktívne Záhorie môže existovať hocikde na svete. Ide tu o metaforu niečoho zapadnutého, starého, odsúdeného na zánik.

Galéria

Neskoro večer:

Talkshow Petra Marcina s richtárem a emeritní richtárkú Záhoráckej radi

sa uskutečňiua na RTVS 1 večér 10.10. o 10.00 roku 2015. Po záhoráckich vťipoch z produkcie Petra Marcina biua do relácie pozvaná emeritňí richtárka Záhoráckej radi Marína Kralovičová, kerá spomínaua na 70 rokú na deskách, keré znamenajú svjet a na 8 rokú richtárčeňá medzi Záhorákama, potom vistúpiu richtár ze Záhoráckej radi prof. Toňi Gúth z Levárek – ukázau ňeco ze svojéj 40-ročňí roboti dochtora v REHABILITÁCII, co pobaviuo dzivákú v sáli a pri obrazovkách a nakonec robili obádvá verbung na najbližší Záhoráckí bál.

(kukňi na:  https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10009/77134)

Skalické búdi – príbjeh o vinohradňíkoch a víňe

Člen Záhoráckej radi Pala Dinka je aj potentní autor – tehoto roku vidau už svoju dvanástú kňižku „Skalické búdy – príbehy o vinohradňíkoch a víňe“ (http://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/pavol-dinka-skalicke-budy-pribehy-o-vinohradnikoch-a-vine/), fčil v exkluzívňí verzii, s úžasňím vítvarňím stvárňeňím (obálka, fotografie, grafická úprava od umjeleckého fotografa Eduarda Timka). Publikácia v úvodňích kapitolách obeznamuje čitatela s neznámíma faktama a históriú vzniku vinárstva a vinohradňíctva ve svjece a na Suovensku. Ostatňí kapitoli venuje autor rodnej Skalici. A v temto smjere je toto dílo rozsahem a šírkú zábjeru v podmínkách spisbi o suovenskem vinohradňíctvje unikátňí. Néenemže viprávjá o živoce skalickích vinohradňíkú a vinárú od dávní minulosci až po fčil, ale aj v plnokrvňích obrazech približuje, jak sa tito fenoméni odzrkadlovali a odzrkadlujú v kultúrňí svojbitnosci Skaličanú, v prózi, poézii, ve vítvarňím umjení, fotografii, v ludovích zvikoch, tradíciách, nárečí, národopisi, stravovaňí, v širokej palece ludového umjenia. Druhú čast knihi tvorá príbjehi previprávjané jednotlivíma vinárami a majitelama búd. Búdi majú svoje osudi, dávňejší i novjejší, neráz zahalené rúškom tajomstev, nerádzi prezrádzajú, nerádzi klebecá, ked neco povjedzá, tak skúr o tvrdej roboce vinohradňíka, jak žiu, co ho trápiuo, po čem túžiu. Relikvie na scenách a policách ňeco naznačá, nehlučňe pošepnú, treba ich zlepit jak kaménki do mozaiki, z kúštičkú robit celki. Ňekedi to vijde, inokedi né, mosíme to prenechát na fabulovaňí súčasníkom. Aj to je dobré a zaujímavé. Mnozí s vášňú krešú do kameňa minulosci, hledajú, pátrajú, scú poznat detaili o svojich predkoch, formujú nádobi rodinních príbjehú jak hrnčár krčah na svojem kruhu.

Kňiha biua prezentovaná 28.1.2016 v hudebňím salóne Zichyho paláca v Bratislavje, čítau z ňí Jozef Šimonovič, hráua cimbálovka ze Skalice, spívaua Helenka Jurasovová a nakonec aj sám Pala Dinka. Kňihu vipravovali do svjeta dje suďički – jednú z ňich biu záhoráckí richtár Toňi Gúth z Levárek.

Druhá medzinárodňí konferencia o Mackovi

sa uskutečňiua v Malackách 14.10.2017. Účastňiu sa na ňí rad vjehlasních kapacit, keré sa pokúsili objasňit zásadňí otázki naší súčasnosci. O perfektňí akciu sa postarau tím na čele ze Stanem Bellanem a Martinem Macejkem. Úvodňí slova mjeli dvá richtári: primátor Mauacek dr. Juraj Říha, kerí popísau situáciu za jakej sa chistaua konferencia a vidávau slovňík. Potom sa dostau k mikrofónu richtár Záhorákú v Bratislavje prof. Toňi Gúth, kerí ozrejmiu proč bi bez Záhorákú nebiuo Slovenska. Vlastňí konferencija biua zestavená z devjeci príspjevkú, keré možeme rozdzelit na vjedecké a recesistické. Účastňíkom, kerí vidržali sedzet na konferencii do konca sa Macek predstavovau z rúzňich stránek a odchádzali zas o ňeco múdrejší dom. V prostrídku konferencie sa uvádzau do života „Záhorácky slovník“ od Konštantína Palkoviča s ilustráciama od Márie Marekovej. (264 stránek textu!) Za dvje suďički bili pozvaňí primátor Říha a richtár Gúth – popríli kňize samé pozitívňí vještbi do jejího života, na kerí biua vipuscená. No a cez prestávku a aj na konci konferencie: aj sa viprávjauo, aj sa jeduo, aj sa piuo…

organizačňí víbor

 

Prezentovali novú knihu Pavla Dinku

V podvečerných hodinách 1. decembra t. r. sa v Hudobnom salóne v Zičiho paláci na Venúrskej ul. v Bratislave uskutočnila prezentácia novej knihy Pavla Dinku Láska k moci a moc lásky. Účastníci podujatia, ktoré otvoril a moderoval predseda SSS Miroslav Bielik, si zároveň pripomenuli sedemdesiate piate narodeniny autora knihy. Význam  života a tvorby P. Dinku v laudáciu priblížil autor literatúry faktu a člen SSS právnik Anton Blaha, ktorý ocenil okrem celoživotnej žurnalistickej činnosť a publicistickej tvorby jubilanta, jeho jedinečné tituly z oblasti literatúry faktu a regionálnej literatúry, z nich najmä domácimi i medzinárodnými oceneniami ovenčené Skalické búdy o vinohradníctve, víne a živote vinohradníkov v autorovej rodnej Skalici a jej okolí, ako aj jeho činnosť v Rade pre vysielanie a retransmisiu SR a publikácie o médiách, a v neposlednom rade jeho pôsobenie ako šéfredaktora Literárneho týždenníka. Napokon sa venoval jeho najnovšej knihe, ktorá prináša exkluzívne rozhovory s domácimi a zahraničnými intelektuálmi – filozofmi, politikmi, spisovateľmi a ekonómami ako P. Colotka, A. Danko, R. Fico, M. Hauser, M. Hrubec, L. Lysák, M. Mamojka, V. Mečiar, V. Popov, R. Schuster, I. Stradruckej, I. Švihlíková a i., ale aj eseje a úvahy na významné spoločensko-kultúrne, umelecké a literárne témy, literárne črty a reportáže či mediálne analýzy so špecifickým podtitulom Zajakávanie mediálnej mysle. Ukážky z knihy a z recenzie literárneho vedca a kritika Jozefa Špačka predniesol herec a recitátor Jozef Šimonovič. Výnimočný celoživotný príspevok P. Dinku k zviditeľňovaniu rodnej Skalice a Záhoria vyzdvihol v záhoráckom nárečí MUDr. Anton Gúth, richtár Záhoráckej rady v Bratislave a autor záhorácko-slovenského a slovensko-záhoráckeho slovníka. Prezentovanú knihu v kontexte diela P. Dinku predstavil riaditeľ Vydavateľstva SSS Roman Michelko, ktorý vyzdvihol okrem reprezentatívnych rozhovorov a publicisticej tvorby jubilanta aj jeho analytické príspevky a knihy v oblasti odkrývania mediálnych manipulácií, za ktoré si autor neraz vyslúžil útoky práve od novinárov, ktorých manipulačné praktiky nemilosrdne odhaľuje. Pred záverom podujatia predseda SSS M. Bielik odovzdal P. Dinkovi Čestnú poctu SSS za celoživotné literárne dielo pri príležitosti jeho životného jubilea. Knihu do života uviedli zakladajúci šéfredaktor Literárneho týždenníka Vincent Šabík, poslanec Národnej rady SR a člen SSS Anton Hrnko, Anton Gúth a autor knihy Pavol Dinka – posypaním literami z Literárneho týždenníka. Atmosféru podujatia spríjemnila Ľudová hudba Pláňava zo Skalice, s ktorou na záver jubilujúci autor zaspieval ako sólista pieseň Skalica je pjekné mjesto, a ochutnávka vín firmy Víno Masaryk Skalica.

Foto: Štefan Cifra

Uvedenie knihy Pavla Dinku Láska k moci a moc lásky do života. Zľava: Vincent Šabík, Anton Hrnko, Anton Blaha, Anton Gúth a autor Pavol Dinka. Zičiho palác v Bratislave 1. 12. 2017

 

Hľadisko na uvedení knihy Pavla Dinku Láska k moci a moc lásky v Zičiho paláci v Bratislave 1. 12. 2017. V prvom rade (zľava): Anton Gúth, predseda Záhoráckej rady v Bratislave, Ivan Masaryk, dlhoročný priateľ Pavla Dinku zo Skalice, Pavol Dinka, autor knihy, Anton Hrnko, poslanec NR SR a člen SSS, a Roman Michelko, riaditeľ VSSS

 

Predseda SSS Miroslav Bielik (vľavo) odovzdáva Pavlovi Dinkovi Čestnú poctu za celoživotné dielo pri príležitosti jeho jubilea v Zičiho paláci v Bratislave 1. 12. 2017